Mnohí považujú čiarové kódy za jeden z najvýznamnejších objavov 20. storočia. Čiarové kódy zmenili tento svet. Vďaka ním sa zrýchlili určité ekonomické procesy, vytvorili sa úplne nové príležitosti pre ekonomický rast a tým sa radikálne zmenil svet obchodu. V tomto článku sme pre vás pripravili všetky informácie o čiarových kódoch, ktoré by vás mohli zaujímať.
Čo je to čiarový kód
Čiarový kód je označenie, ktoré sa skladá z tmavých a svetlých blokov (čiar) oddelených medzerami.
Primárnou funkciou čiarových kódov je automatizovaný zber dát, čo je ďaleko spoľahlivejšia a rýchlejšia metóda než manuálny zber dát. Čiarové kódy sa dajú vytlačiť pomocou špeciálnych tlačiarní na čiarové kódy alebo pomocou univerzálnych tlačiarní, ktoré majú schopnosť pracovať v potrebnom grafickom móde. Na snímanie čiarových kódov sa používajú špeciálne snímače založené buď na technológii CCD, alebo sa snímajú cez laser.
„Používanie čiarových kódov je jedna z najpresnejších a najrýchlejších metód na registráciu väčšieho množstva dát. Pri ručnom zadávaní údajov dochádza totiž k chybe priemerne pri každom tristom zadaní. Pri použití čiarového kódu sa počet chýb znižuje na jednu milióntinu,“ hovorí riaditeľ spoločnosti GS1 Slovakia, Miroslav Štaffen.
História čiarových kódov
Za vynálezcu čiarových kódov sa považuje Joseph Woodland, ktorý dokonca odišiel zo školy, aby sa mohol naplno venovať svojej prelomovej myšlienke. Prvý patent na čiarové kódy bol udelený 7. októbra 1952. Historicky prvým predaným kusom tovaru s čiarovým kódom bola kolekcia desiatich balíčkov žuvačiek za 67 centov v americkom štáte Ohio v roku 1974. Čiarové kódy sa začali naplno využívať až v 80-tych rokoch minulého storočia. Dnes sa po celom svete skenuje čiarový kód na viac ako piatich miliardách výrobkov denne.
Čiarové kódy krajín
Existuje veľké množstvo rôznych druhov čiarových kódov. Európsky spotrebiteľ príde do styku najmä s čiarovým kódom EAN. Prvé trojmiestne číslo na tomto kóde označuje autorizovaného národného registrátora kódu (pre Slovensko je to číslo 858). Ide o krajinu, kde je zaregistrovaný výrobca, nejde nutne o krajinu pôvodu výrobku. Výrobcom na Slovensku prideľuje jedinečné číslo združenie GS1 Slovakia.
Rozdiel medzi 1D, 2D a 3D kódmi
Najdôležitejšími parametrami čiarového kódu je hustota a kontrast kódu, ktoré určujú množstvo zakódovanej informácie. Rozlišujeme 1D, 2D a 3D čiarové kódy.
Pre kódovanie menšieho počtu znakov sa používajú lineárne kódy (1D) – ktoré sú najznámejšie a najstaršie druhy čiarových kódov.
Väčší objem informácií sa kóduje pomocou dvojrozmerných kódov (2D), ktoré sú tvorené maticovým spôsobom vyskladaním jednotlivých bodov, zvyčajne do štvorcového či obdĺžnikového tvaru. Najbežnejší štvorcový 2D kód je tzv. QR kód, ktorý je zložený z veľkého počtu čiernych a bielych plôšok. Môžeme ho čítať pomocou mobilných telefónov s fotoaparátom a príslušnou aplikáciou. QR kód sa zvyčajne využíva na marketingové účely a je v ňom zakódovaná napríklad internetová adresa alebo elektronická vizitka. Za QR kód vďačíme japonskej spoločnosti Denso-Wave, ktorá ho vynašla v roku 1994.
Trojdimenzionálne čiarové kódy (3D) vznikli modifikáciou 2D kódov – ako ďalší prvok bola pridaná farba a tým sa zvýšila ich kapacita pre zakódovanú informáciu.
Normy čiarového kódu
Používanie a vzhľad čiarových kódov upravujú platné technické normy. Aby technológia automatického snímania fungovala a mala očakávaný prínos, čiarové kódy musia spĺňať minimálne požiadavky medzinárodných noriem. Tieto požiadavky určuje organizácia GS1.
V súčasnosti sú čiarové kódy bezkonkurenčne najrozšírenejšou metódou automatickej identifikácie, najmä pre svoju relatívne malú investičnú náročnosť. Dúfame, že ste sa vďaka tomuto článku dozvedeli nejaké nové informácie o čiarových kódoch. Pre viac informácií nás neváhajte kontaktovať.
