Kde bolo tam bolo, za siedmymi horami, a siedmymi dolami, vyrástla firma na výrobu jedálenského nábytku. Majiteľ, otec rodiny, ju rozbiehal v garáži rodinného domu a postupne tým, že sledoval trendy, prezentoval sa na rôznych výstavách a prispôsoboval ponuku dopytu, firma rástla. Viac sa predávalo, viac sa nakupovalo, viac účtovalo, viac vyrábalo, viac zamestnávalo… Na začiatku stačil zošit, kde si otec zapísal, čo nakúpil, predal, vystavila sa faktúra, prijala sa faktúra…úplne stačilo, veď za týždeň sa prijali štyri faktúry a vystavila jedna faktúra.
Ale zrazu prestal stačiť zošit, a nastal čas digitalizácie, kúpil sa počítač, ktorý sa začal zapĺňať, plnil sa dátami – nekontrolovateľne – Miško zo skladu niečo vložil, Evička z učtárne niečo vložila, Janko z výroby predsa nezaostal a tiež niečo vložil. Zrazu vznikol chaos informácií, každý tú svoju mal, ale výsledkom bolo, že majiteľ nemá prehľad o tom, čo sa kde nachádza a už vôbec nie o tom, ktorá zákazka je zisková a o marži ani nehovoriac. Tak si majiteľ povedal, že takto to ďalej nejde, ja viem vyrábať jedálenský nábytok, ale žiaľ manažovať firmu neviem, musím prijať manažment – skúsených ľudí, ktorí to všetko dajú do poriadku.
Aj tak bolo nad Evičku prišiel finančák, nad Miška skúsený riaditeľ logistiky, nad Janka manažér výroby. Vyzeralo to, že firma konečne bude viac napredovať.
Zrazu na prvej porade manažment spoločnosti odprezentoval staručkému majiteľovi skutočnosť, že bez informačného systému to ďalej nepôjde. Predstava bola jasná, všetky dáta vložíme do nového systému a pôjde to. Nastalo výberové konanie, našla sa spoločnosť, našiel sa informačný systém. Všetko ok, je 15teho, naimportujeme dáta a od prvého nasledujúceho mesiaca už fungujeme v novom systéme a ja urobím jeden klik, uvidím výsledok ešte predtým ako stolička opustí výrobu, takto nejako si to pán majiteľ predstavoval… ale prišla skutočnosť ….ako prvá fáza nastala rozsiahla analýza procesov, ktorá trvala viac ako mesiac. Potom prišiel implementačný projekt a následne až import dát. Ale žiaľ dáta boli v neporiadku, chýbali údaje o dodávateľoch, vlastnosti materiálov, odberateľoch, zamestnancoch, výrobných operáciách, splatnosti atď. práve nekontrolované dáta z predchádzajúcich období spôsobili chaos pri importe.
Majiteľ zúril, chápal analýzu, ale nerozumel, že vstupné dáta sú v takom neporiadku. Manažment sa začal vyhovárať na dodávateľa informačného systému, ten krčil ramenami, čo ste mi dali, to sme naimportovali. Celá implementácia sa začala predlžovať a naťahovať, o týždeň, dva, mesiac, dva mesiace…až jedného dňa majiteľ povedal „stop“ . Ideme poukladať dáta, tie straty, ktoré nám vznikajú predlžujúcim sa chaosom sú oveľa vyššie ako tie, ktoré stratíme, ak na dva dni zavrieme firmu a upraceme vstupné dáta.
Pochopil, že žiadny informačný systém nevie pracovať so zlými dátami, dáta potrebujú svoj poriadok a tento poriadok práve informačný systém pomáha udržiavať. Žiadny dodávateľ informačného systému nemá Arabelin prsteň, ani zázračný prútik, ktorý vám uprace dáta, ale jedno vie, ako spracovávať vstupné dáta tak, aby ste si v nich zachovali poriadok.
A tak vždy usmiaty majiteľ firmy žil a prosperoval, pokiaľ firmu neprevzal jeho syn, ktorý úspešne pokračoval v rozvíjaní rodinného klenotu.
